Report: Zázrifské pobehaňä 2022, 71 km / 2850 v.m. ---Spoiler--- tento príbeh sa netradične zameriava na nebežeckú časť pretekov je Based on true events a hovorí o tom ako sa skupina bežcov nevedomky voviedla do encyklopedického príkladu, toho ako si rozmrdať pretek. Udalosti sú ako mozaika pozliepané z necelistvých pamäťových stôp viacerých účastníkov.
Zoznam porušených pravidiel v skratke: 1. pred pretekom nepožívajte alkohol – checked, 2. ak si aj troška šupnete, v žiadnom prípade to nemôže byť kombinácia 5-6 pív z cca 4-rmi koniferkami – checked, 3. pred pretekom a viacmenej aj celkovo neaplikujte tabakové výrobky, ak aj áno, doneste si vlastné, aby ste ich ako socky nepýtali od náhodných ľudí okolo – checked, 4. v žiadnom prípade nespite pred pretekom menej ako hodinku a pol – checked, 5. na štart sa dostavte každopádne v triezvom stave – checked. 6. bežecký batoh si pripravte v kľude večer vopred, aby ste vedeli čo v ňom máte - checked.
Dej sa začína v Žiline. Po dlhej dobe sme sa stretli ja Lenka, Stanko, Martin, Bohuš a Dávid. Partia pri ktorej človek nemusí trénovať brušné svaly, lebo sa smeje non-stop. Túžba sadnúť si v tejto partii k pivku niekde v meste bola neprekonateľná, načo čakať na deň po preteku, však dáme max. dve a pôjdeme spinkať. Každý mal v hlave časy, ktoré chce dosiahnuť...zúročiť odbehané km a také bežné kraviny.
Vyrážame. Lenka našla podnik, kde pozná majiteľa (koho by nepoznala...), domovská atmoška a milý majiteľ robia svoje a po druhom pivku hádže Lenka s Bohušom neverbálnu komunikáciu, z ktorej vzišlo ďalšie kolo. Tu musím dodať, že Lenka tento beh s nami súťažne nebežala a tak nemala žiadne morálne zábrany a Bohuš, ako menej vetrom ošľahaný ultra bežec a mladý bujak na Insta-výslní, podlieha jej alko-šarmu. Nieže by sme sa my ostatní až tak bránili. Ani sa človek nenazdal a na stole pristálo ďalšie pivko aj spolu s borovičkou a neskôr ďalšou. Lenka ako naša bežecká mamka neostáva svojej povesti nič dlžná a vybavuje od náhodných hostí putovnú...no oné hen...aj sa to hanbím povedať...no ani zrnko tabaku neostalo nazmar. Tu na seba s Bohušom pozeráme a hovoríme si, že toto je Breaking point...ako vysvetľuje Jaro Nohavica v Roku Ďábla...vieme, že ak prekročíme tento povestný rubikon, bude to zlé...zdráhame sa dlho...no a cca po 0,7 sekunde do seba lúpeme ďalšiu konifer mágiu. Dávida som doposiaľ až tak dobre nepoznal, ale zisťujem, že jeho vlna je aj našou vlnou. Tito lito vito...
Nakoľko Martin a Stanko spia u Alex a zvyšok u Lenky, a zajtra nás predsa čaká pretek, ukončujeme párty, (ne)zodpovedne sa poberáme domov. Niektorí. Osud a mestská zástavba mesta Žilina nám však do cesty postavili bar Emócia. Chceli sme ísť na byt k Lenke, ale prapodivná a starobylá gravitačná sila nás vcucla dnu, ako nejakých kamionistov na Slovnaftskej. Ostáva tvrdé jadro Lenka, Bohuš, Dávid a ja. Následný dej, už nebudem rozvádzať, niečo si treba nechať aj pre seba...ale denné menu pivčo, boro a tabak ostalo v trende. Bože....
No a ako Milan L. povedal v jednej hre....“tak sme si tak, ako by som to tak slušne povedal, vypili....no a potom takí najebaní sme šli spať domov.“ Čas 1:30 ráno, budíček 04:00 hod..
Spali by sme spali dačo veru...ale mladšie ročníky zachvátila potreba dialógu...sparing nerez a neskôr keramika. Krásne na ultra kamošoch je, že pri tých všetkých vyhrotených situáciách čo spoločne zažijete, nikomu nepríde vyrušujúce, že sa so stoickým kľudom bavia traja bežci o rôznych ultra projektoch a 0,7 metra vedľa od Vás zvracia štvrtý kamoš do umývadla... len ho zavše vecne skontrolujete, či nie je dehydrovaný, resp. neumiera a následne keď zaspí zložený pri sprchovacom kúte v kúpeľni, ho prikryjete a hodíte mu pod hlavičku výstieľku a debata pokračuje ďalej.